Ahoooooooj, starouši! Dúfam, že si šťastne dorazil, pospal si, ako je u Teba zvykom a ráno natočil, takže už aj trochu odpočívaš. Pardon, veď Ty už zase asi spíš! Vidíš, a ja ešte len začínam tak trochu žiť. O chvíľu idem vyvenčiť šelmu bígla a potom sadnem a prepytujem tvorím. Z nedostatku schopnosti presadiť sa rozumnejším spôsobom patrí medzi prostriedky mojej obživy aj fejtónová tvorba pre české a slovenské noviny.
Včera to bolo fajn, večná škoda, že Ťa vidím tak zriedka. Okamžite som Ťa vrhol na svoju webovú stránku – ak chceš, nájdeš sa v rubrike Stalo sa-chystá sa. Chýba tam ešte fotka, včera tam prítomný kolega fotograf Uhliarik mi síce nejaké sľúbil, ale zatiaľ nedodal. Ak prídu, pošlem touto cestou nejaké aj Tebe.
Pozeral som na tú grafiku od Teba, tak presný názov je Staroměstské věže ´86. A má to číslo 42/I. Dosť dobré na speňaženie, nie? Ale predsa len ešte počkám, jednak tá cena ešte musí ísť hore, jednak by som mal tam na stene prázdne miesto, chápeš.
Vieš o tom, že si ma predbehol len o necelý týždeň? Môj dátum narodenia je 14.7.1943. Ale som zas o dva dni starší od Martina Hubu, dokonca sme sa rodili takmer spolu. Moja mama sa dodnes chváli, že ležala na izbe spolu so slávnou opernou divou Mimi Kišoňovou-Hubovou! Len ja si z toho pamätám úplné hovno (a tá pamäť je podobná dodnes).
Stále rozmýšľam, ako Ťa pritiahnuť sem (alebo aj na občasnú cestu po Česku). Poradím sa s managérom, uvidím, ako by to vyzeralo technicky. Tak zatiaľ čauuuuuuu! Som rád, že si mi nezmizol úplne!
Milan Markovič
